Preteká vlna energie , je rýchlejšia ako myseľ.
Nevidím význam, počujem iba ten tón z rádia.
Osobný Ježiš, osobný Ježiš...
A krv, čo steká samovoľne po líci.
Nevidím význam, nálada je na vrchole.
Výhľad sprava, cítiť zimu.
Teplý čaj, štvornohá obluda, rozmaznané ticho.
Udiera mi to do mozgu a on sa na tom iba smeje.
Dievča , chlapec. Sedieť je tak jednoduché.
Chce letieť, on nie.
Skutočne každý kričí?
Ten vtáčik na klobúku plače, niekto mu zjedol červa.
Ako krásne sa cíti, je šťastná.
Vajíčko bolo vynikajúce, mohlo by ostať v žalúdku.
Hlava otočená na sever, nohy na juh, ruka na západ.
S láskou je život dokonalý, je dokonalý.
Je tam toho tak veľa, ale nič stále nevidím.
Nevadí.
Plamene putujú do neba a bubon si hrá.
Stáročia sa kradne med - taký milý príbeh.
Kedy bude záver? Teraz?