Za "horami" , za dolami...

Príchod, náš príchod do detstva
Malý ostrov medzi poľami
Veľký domček plný nepríjemných vôní

Rozbehnutí dolu miernym kopcom, zastali sme
Studňa opradená tajomstvom popadaných sliviek, sladká chuť nevinnosti

Kŕmenie, babkino kŕmenie husi, nedá sa zabudnúť
Naše kŕmenie bielych a čiernych zajačikov
V diaľke počuť typický zvuk dediny

Čakanie na mamu v nekonečnej záhrade
Vtedy ešte čistý potok čakal na konci cesty
Gaštany, všade samé gaštany
Utekali pred nami, pred našimi malými rukami

Babkine ruky krájajú čokoládový koláč
Najsladší poklad v temnote

Briežok (krásne slovo - pre nás)

Kvílenie, ach to kvílenie
A potom len pramienok červenej krvi stekal do lavóra

Starý šijací stroj v spálni
Pávie perá vo váze, pamätáš ?
Zvláštny pocit vedieť, že už tam nie sú

Žiadne deti hrajúce sa na ulici, iba za oknami...
A možno boli šťastnejšie ako my

Veľa starých ľudí okolo, divných ľudí
Mníšky za plotom
Máme pred sebou zelené pletivo
Diery ako oči do zakázaného sveta

Miesto ticha a pokoja, aj tu sme museli prispieť svojou prítomnosťou
Vždy tam strašne fúkalo, dodnes nevieme prečo

Nekonečné čakanie na mamu, ktorá sa krčila v kúte záhrady plnej buriny

Odchod, náš odchod z detstva
Chceli sme naozaj odísť?
Ale to viem len ja s bratom...

Znovuzrodenie

Prší. Len dvadsaťtri minút ma delí od lejaka. Nemám so sebou dáždnik a zastávka autobusu je nekonečne ďaleko. Viečka mám podopreté zápalkami, ktoré začínajú praskať. Dlhý deň.

Presne o šiestej ráno mi záchranári priviezli muža bieleho ako krieda a kruhy pod jeho očami boli čierne ako najčernejšie vrany na oblohe. Stála som nad ním a on zomieral. Reflektory sa rozsvietili a začalo ranné predstavenie. Rekvizity sa váľali na vydezinfikovanom stole pripravené zasiahnuť do srdca protagonistu. Doslova. Srdce zo skla prasklo. Asi nešťastná láska. Znova. Črepy sa zabodávali do pľúc a červená farba ovládla moje dlane. S maximálnou sústredenosťou som vyberala kúsky skla z nádhernej ľudskej bytosti.

Zamiluješ sa do mňa ak ti zachránim život? Teraz som ja tvojím bohom. Budem bohom uctievaným, alebo sa sama zatratím a stanem sa ničotou?

Posledný steh na hrudi, posledná kvapka potu dopadla na podlahu.

V tichu miestnosti bolo počuť tikot nového srdca. Staro-nového života. Časovaná bomba. Tik-tak, tik-tak. Jedného dňa vybuchne. Jedného dňa.

Konečne môžem isť na zastávku autobusu.