privoňať si k púpave a v spomienkach sa vrátiť... ležať opäť na záhrade u starých rodičov, trhať žlté hlavičky a jablká zo stromov... bodnutie včely vtedy nežne bolelo a plač bol taký bezbolestný... jesť krajec chleba s maslom a pažítkou s intenzívnou chuťou jari... vidieť všade žlté a biele machule bzučiace v hlave... odrať si kolená smel každý a plač bol taký bezbolestný... škoda, že aj dnes plakanie nebolí...ale spomienky sú krásne...
