...Kamarát...?!

Mám nového priateľa. Sme spolu každý deň.
Dám si raňajky, vajíčka na slaninke a idem na ulicu
- za mojím kamošom.
Chodíme spolu na koncerty rockových kapiel,
sedíme spolu pri pive, spávame s tou istou šľapkou.

Ani neviem, ako sa vlastne volá. Predstavil sa mi ako
Uspokojenie, Radosť, Bezstarostnosť, Zábava.
Mám ho rád. Vie mi vždy pomôcť a nevykašle sa na mňa.
Musím byť stále s ním. Bez neho sa mi zdá život taký nudný.
Nepotrebujem ostatných. Som šťastný, že mám môjho priateľa.

Všetci ma opustili. Aj môj kamarát.
Nechal ma na tomto špinavom svete samého,
ale ja mu to odpustím.
Nedokážem sa naňho hnevať. Veď mi ukázal toľko krásneho.
Nechcem už žiť. Idem za kamošom do pekla.

Stretli sme sa.
Povedali mi svoje meno.
Volal sa...

Význam živobytia

Sme pod pouličnou lampou,
je nás tu veľa a smejeme sa.
Hovoríme si vtipy a pár chalanov dofajčieva
cigaretu.

Sme na lavičke v parku,
sú tu naozaj všetci.
Hovoríme si smiešne príhody a pár chalanov dopíja
poslednú fľašu.

Sme vo vlaku a smerujeme do neznáma,
je tu veľa ľudí.
Počúvame spolu sediacich a začíname rozmýšľať
- vieme prečo sa oplatí žiť?

Sme v meste na káve,
sme tu všetci.
Hovoríme o našich spomienkach a dopíjame
poslednú šálku.

Sme už starí a unavení,
ale našli sme odpoveď.
Vieme, prečo sa oplatilo žiť.

Rozhovor

Fiktívny rozhovor medzi mužom a ženou:
Nikdy ťa neopustím napriek tomu infantilnému plaču.
Ale ja sa topím.
Ale ja ťa naučím plávať.
Ďakujem ti. Veľmi si vážim tvoju pomoc.
Chcem sa s tebou pozerať na oblaky, na vtáky krúžiace okolo niečoho.
Čo ak to bude trvať príliš dlho?
Nevnímam pri tebe čas. Budem sa dívať tak dlho ako ty.
Prečo?
Lebo ťa ľúbim.

Viem.