Stojí pred dverami a čaká kedy mu otvorím svoju veľkú náruč...Náruč je otvorená, ale dvere ešte nie... A tak stále čaká a čaká... Postáva a mrzne si tam... Tam pred mojimi dverami... A ja stojím s otvorenou náručou a čakám tiež... Čakáme pred dverami a za dverami...A čakáme a čakáme...Ja s otvorenou náručou a s kľúčom v hlave...Nie v srdci... V hlave mám ten skurvený kľúč...Cvak cvak...Zámka cvakla...Počujem ako odchádzam...S otvorenou náručou a s kľúčom v hlave... Poď so mnou sám...Iba sám...Vyvŕtaj mi dieru do hlavy a vyber ten kľúč...Ale ja ti nemôžem otvoriť...Ahááá...Počula som, že človek musí kráčať sám svojou farebnou cestou...Iba sám...
