----------------------------

Našla som dieťa. Chlapec. Myslím si, že nemal ani rok. Ležal zabalený v perinke na chodníku. Úplne sám, ale vôbec neplakal. Neplakal ako plačú dospelí keď sú sami. Neplakal za matkou, ktorá ho navždy opustila. Neplakal ako dospelí keď im zomrie matka. Neplakal ani za otcom, ktorý matke nezabránil nechať ho na chodníku. My, dospelí, by sme plakali.
Áno, plakala som. Plakala som nad ľudskou krutosťou a nevinný chlapec sa smial. Vraj deti plačú a dospelí ich utešujú. Je to presne naopak.

Posledný pohľad do perinky a pomaly odchádzam. Sama. Každý ostane sám, preto sa s tým musíme naučiť žiť...