Fiktívny rozhovor medzi mužom a ženou:
Nikdy ťa neopustím napriek tomu infantilnému plaču.
Ale ja sa topím.
Ale ja ťa naučím plávať.
Ďakujem ti. Veľmi si vážim tvoju pomoc.
Chcem sa s tebou pozerať na oblaky, na vtáky krúžiace okolo niečoho.
Čo ak to bude trvať príliš dlho?
Nevnímam pri tebe čas. Budem sa dívať tak dlho ako ty.
Prečo?
Lebo ťa ľúbim.
nedeľa 8. júna 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára