Pozerám na hodinky

Nechápem logike nelogických prístrojov,
ktoré vydávajú zvuky nepekných tónov.
Stojím tu pred vami, vy ma nevidíte
a moja nechápavosť ma zahaľuje.

Oblaky - neoblaky tancujú na nebi,
nepozerám na ne.
Moje viečka sú naplnené olovom,
vidím len bielu tmu.

Neverím veriacim, nevidiacim, nemým,
lebo kráčajú po imaginárnych uliciach.
Narážajú do mňa pretvárka a lož.
Nenadávajte mi, bojím sa.

Pozerám na hodinky pohodené na lavičke,
čakám, kedy sa čas zastaví.
Odmietam tu žiť, aj keď tu nie som sama.
Ale som osamelá, a to ma nebaví.