Farebná, a predsa smutná,
nahota vôkol mňa,
odev leží na zemi
a čierny havran spieva mi.
Nerešpektuje moju hanblivosť,
stojím tu pred vami,
nahá ako stromy
a okolo len biele domy.
Pripravená zamrznúť,
avšak nikdy nezmiznúť,
lúčim sa na pár dní,
ale jeseň ostáva tu vo svojej dokonalosti.
piatok 22. októbra 2010
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára