štvrtok 22. novembra 2012
Bublinky
Držala starú otcovu žiletku v rukách, na ktorej boli zaschnuté kvapky krvi. Určite už nebola taká ostrá ako pred týždňom, keď ju otec kupoval. Počula, že prerezanie žíl štípe a žily puknú ako struna na gitare. Puk.
Zhodila zo seba krásne kvietkované šaty a vliezla do vane plnej horúcej vody s penou do kúpeľa. Bublinky potichu praskali. Puk.
Po kúpeli zobrala do ruky starý zelený hrebeň a snažila sa rozčesať dlhé čierne vlasy. Na sekundu jej pohľad padol na žiletku. Teraz nie.
Keď chcela odísť z kúpeľne, pošmykla sa na mokrej dlážke a z jej hlavy potichu ale isto, tiekla tmavá krv. Po miestnosti sa ozvalo slabé Puk.
Posledné Puk urobila bublinka vo vode o sedem sekúnd neskôr.
nedeľa 9. septembra 2012
Stíham ?
Stíham?
Povedzte mi to radšej vy.
Vy, ktorí ste skúsenejší. Vy, čo chodíte nasraní po ulici a vrážate do ďalších nasraných ľudí.
Zmením sa ešte?
Zmením sa k lepšiemu obrazu, čo na mňa pozerá zo zrkadla?
Zamilujem sa znovu?
Povedzte mi to !
Budem aj ja raz chodiť po ulici ako Vy?
Stíham sa zmeniť?
Nechcete mi odpovedať?
Dobre...
Nemám rada prekvapenia, ale tentoraz sa nechám prekvapiť.
štvrtok 7. júna 2012
Spravodlivosť-nespravodlivosť
Prebudí Ťa vlhkým bozkom-nebozkom, utrie Ťa suchým povrchom ruky-neruky
a ty sa ideš osprchovať mokrou vodou-nevodou.
Natrie Ti maslom chlieb-nechlieb, naleje Ti teplý mok-nemok
a ty sa ideš vyprázdniť na toaletu-netoaletu.
Oblečie Ťa do bielej košele-nekošele, priškrtí Ťa viazankou-neviazankou
a ty sa ideš vyzliecť k milenke-nemilenke.
Zavolá Ti na aparát modernej techniky-netechniky, povie Ti sladké slovíčka-neslovíčka
a ty sa ideš ponoriť do čierneho svedomia-nesvedomia.
Privíta Ťa s otvorenou náručou domova-nedomova, čaká Ťa výborná večera-nevečera
a ty ideš odovzdať čierno-čierne kvety...
Bum, prásk, bum, bum, prásk...
Kvap, kvap, kvapi-kvap...
Čierno-čierne kvety pre seba...
a ty sa ideš osprchovať mokrou vodou-nevodou.
Natrie Ti maslom chlieb-nechlieb, naleje Ti teplý mok-nemok
a ty sa ideš vyprázdniť na toaletu-netoaletu.
Oblečie Ťa do bielej košele-nekošele, priškrtí Ťa viazankou-neviazankou
a ty sa ideš vyzliecť k milenke-nemilenke.
Zavolá Ti na aparát modernej techniky-netechniky, povie Ti sladké slovíčka-neslovíčka
a ty sa ideš ponoriť do čierneho svedomia-nesvedomia.
Privíta Ťa s otvorenou náručou domova-nedomova, čaká Ťa výborná večera-nevečera
a ty ideš odovzdať čierno-čierne kvety...
Bum, prásk, bum, bum, prásk...
Kvap, kvap, kvapi-kvap...
Čierno-čierne kvety pre seba...
štvrtok 3. mája 2012
keď privoniam si k púpave
privoňať si k púpave a v spomienkach sa vrátiť... ležať opäť na záhrade u starých rodičov, trhať žlté hlavičky a jablká zo stromov... bodnutie včely vtedy nežne bolelo a plač bol taký bezbolestný... jesť krajec chleba s maslom a pažítkou s intenzívnou chuťou jari... vidieť všade žlté a biele machule bzučiace v hlave... odrať si kolená smel každý a plač bol taký bezbolestný... škoda, že aj dnes plakanie nebolí...ale spomienky sú krásne...
štvrtok 5. januára 2012
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)