pondelok 30. júna 2008

...Kamarát...?!

Mám nového priateľa. Sme spolu každý deň.
Dám si raňajky, vajíčka na slaninke a idem na ulicu
- za mojím kamošom.
Chodíme spolu na koncerty rockových kapiel,
sedíme spolu pri pive, spávame s tou istou šľapkou.

Ani neviem, ako sa vlastne volá. Predstavil sa mi ako
Uspokojenie, Radosť, Bezstarostnosť, Zábava.
Mám ho rád. Vie mi vždy pomôcť a nevykašle sa na mňa.
Musím byť stále s ním. Bez neho sa mi zdá život taký nudný.
Nepotrebujem ostatných. Som šťastný, že mám môjho priateľa.

Všetci ma opustili. Aj môj kamarát.
Nechal ma na tomto špinavom svete samého,
ale ja mu to odpustím.
Nedokážem sa naňho hnevať. Veď mi ukázal toľko krásneho.
Nechcem už žiť. Idem za kamošom do pekla.

Stretli sme sa.
Povedali mi svoje meno.
Volal sa...

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

dobar pocetak