Uprostred veľkomesta

Uprostred veľkomesta stál. Sám, ale veľmi statočný. A ja som ho tak milovala. Patrili sme k sebe. On mal len mňa a ja len neho. Iba jemu, jemu jedinému som sa vyplakala koľko som vládala. Iba jemu, jemu jedinému som sa zdôverila s krásnym zážitkom z dňa. Rozumel mi, a pritom sme nepoužívali slová. Stačil len pocit. Pocit blízkosti. V každom ročnom období bol krásny. Ale najkrajší bol na jeseň. Hrdo sa týčil k oblohe.
Dnes je tomu inak. Dnes držím v ruke pero a píšem tieto riadky. Mal by radosť, že spomínam na naše spoločne strávené chvíle. Chýba mi sedenie pod stromom, ale iný už nechcem...