Nekomerčné

Dnes v noci je lov. Koná sa lov snov.
Začiatok nie je nikdy presný.
Rozplýva sa skutočnosť v jedinečnom okamžiku pokoja.
Každá bunka v tele sa napĺňa sladkou šťavou.
Myšlienky začali loviť svoju krajšiu podobu.
Podarilo sa.
Pomaly, ale určite sa začína nové a jedinečné predstavenie.
Obsadenie nie je známe, možno to nie je dôležité.
Ten neskutočný pocit, ktorý všetko obalí,
nedá sa tomu odolávať.
Pohltí celú existenciu.
Sen sa plazí po útrobách telesa, ktorému sa vraví telo.
Leží v tichosti, nesťažuje sa nikomu, len leží.
Všetko je modré, hnedé, žlté.
Teraz sa koná zlo, dobro, upokojenie.
Trvá to len pár sekúnd, ale aj tak sa to stalo.
Sen, ktorý pokračuje v realite nie je snom.
Je vždy iný, a tak to má byť.

Pozerám na hodinky

Nechápem logike nelogických prístrojov,
ktoré vydávajú zvuky nepekných tónov.
Stojím tu pred vami, vy ma nevidíte
a moja nechápavosť ma zahaľuje.

Oblaky - neoblaky tancujú na nebi,
nepozerám na ne.
Moje viečka sú naplnené olovom,
vidím len bielu tmu.

Neverím veriacim, nevidiacim, nemým,
lebo kráčajú po imaginárnych uliciach.
Narážajú do mňa pretvárka a lož.
Nenadávajte mi, bojím sa.

Pozerám na hodinky pohodené na lavičke,
čakám, kedy sa čas zastaví.
Odmietam tu žiť, aj keď tu nie som sama.
Ale som osamelá, a to ma nebaví.

Žltý balónik

Žltý balónik naplnený tvojím vzduchom z pľúc tancuje vo vetre tanec tancov.

Ani to podanie našich rúk už nebude rovnaké.

A tvoja modrá košeľa.

Nebude už vyhodená do vzduchu tak ako predtým.

Konáre stromu ju zachytili neopakovateľne.

Margarétky na lúke rastú abnormálnou rýchlosťou.

Ponáhľajú sa k slnku.

Žiadna mikrosekunda nebude tá istá.

Nebude podobná.

Nikdy.

A predsa to nikomu neprekáža.

Prižmúrenými očami som zbadala balónik.

Pristál na žltom koberci slnečníc pri ceste.

Stratil sa a nikdy viac som ho nevidela.

A predsa to nikomu neprekáža.

Nedá sa

Tak ako vtáky chcem vyletieť k oblakom,
chcem sa pozrieť na svet okom ich.
Ach, nemôžem. Som len človek.

Tak ako dúha chcem obletieť svet,
chcem sa dotknúť dvoch koncov zeme.
Ach, nemôžem. Som len človek.

Tak ako delfín chcem preplávať oceán,
chcem cítim silu vody.
Ach, nemôžem. Som len človek.

Tak ako prvosienka chcem rásť k slnku,
chcem zažiť pocit kvitnutia.
Ach, nemôžem. Som len človek.

Tak ako anjel chcem strážiť malú dušičku,
chcem poznať pocit zodpovednosti.
Ach, zabudla som. Som len človek.

Maličkosti

Zelená guľôčka sa kotúľa po dlážke
a malý chlapec sa smeje ako šialený.

Dal jej pusu na rozhorúčené pery
a ona sa smeje ako šialená.

Pani v klobúku pozerá na holubie pierko
a smeje sa ako šialená.

Starý pár sedí na lavičke
a pousmieva sa nad svojou starobou.

Čerstvá mŕtvola v hrobe má úsmev na perách.

Aquarium

Neznášam svoje telo.
Neznášam svoju tvár.

Neznášam svoj hlas

a neznášam Vás.

Neznášam hlavne Teba- Život.

Čo budem robiť, ak už nebudem mať výhovorky prečo tu mám byť?

Viem.

Utopím sa v akváriu plnom zlatých rýb.