Život

Pominul sa zmysel smrti,
pominul sa strach,
aj keď ostane len prach.

Nastal zmysel života,
nastal nový čas,
aj keď ostane len v nás.

Ticho prázdneho domu,
vedľa farebného stromu.

Dám ruku iba tomu,
kto ma má rád.

Vedieť to ticho pochopiť

Láska. Má ešte význam vyjadrovať sa k tomuto slovu? Nemá. Najlepšie je sedieť sám v kúte svojej duše a počúvať to ticho. Počúvať to hlasné ticho, ktoré pretrhne ušné bubienky. Je to iba ďalšie klišé, ďalší gýč? Možno, ale nie je to vôbec podstatné. V tejto chvíli je podstatné iba jedno. Vedieť to ticho pochopiť. A ak to ticho pochopíte, nezačnite plakať. Je to naozaj zbytočné...

Ježišova sestra

blaa blaaa blaaaa

Kvik, kvik, život je náš, náš Velký Prdeláč

Inšpirovaná autorom CH. B. píšem Vám milí priatelia tieto riadky plné mieru a lásky. Opäť sa cítim ako ošúpaný pomaranč, aj keď ako pomaranč zďaleka nevoniam. Skôr voniam ako hovno, ale hovno naplnené mierom a láskou. Áno milí priatelia, život je ako jedna veľká zasraná riť, ktorá si na Vás sadne v tej chvíli keď to najmenej čakáte. Nemusíte byť smutní, existuje mydlo, ktorým tú špinu zo seba zmyjete. A ja sa chcem poďakovať mydlu za jeho existenciu. ĎAKUJEM MYDLO !
Umytá, voňavá a plná sily chystám sa prežiť ďalší nový rok so štipkou humoru. Áno milí priatelia, chcem sa viac smiať, viac plakať, viac kričať, viac snívať, viac sexovať, viac žrať, viac piť, viac milovať a viac žiť. A čo tak trochu umierania do toho života ?!
Hlavne nech to čo má tiecť tečie a tie ostatné sračky nech ostanú v zadku...

Farby na chodníku

Farebná, a predsa smutná,
nahota vôkol mňa,
odev leží na zemi
a čierny havran spieva mi.

Nerešpektuje moju hanblivosť,
stojím tu pred vami,
nahá ako stromy
a okolo len biele domy.

Pripravená zamrznúť,
avšak nikdy nezmiznúť,
lúčim sa na pár dní,
ale jeseň ostáva tu vo svojej dokonalosti.